#21

Objekt rozpočítavania - odberné miesto alebo bytový dom?

29.07.2025
Späť
Sme spoločenstvo vlastníkov bytov v radovom zateplenom bytovom dome s tromi vchodmi po osem rovnakých bytov a každý vchod má vlastné určené meradlo spotreby tepla na vykurovanie. Za rok 2023 nám rozpočítanie nákladov na teplo robila jedna firma, za rok 2024 to bola druhá firma. Prvá firma pri výpočte P porovnala byt s najvyšším nákladom v rámci celého objektu (z 24 bytov) a byt s najnižším nákladom v rámci celého objektu. Keďže P bolo väčšie ako povoľuje vyhláška č. 503/2022 Z. z., zmenil sa pomer zákl. zložky (ZZ) a spotrebnej zložky (SZ) odsúhlasenej vlastníkmi tak, aby P vyhovovalo vyhláške. Takto upravený percentuálny podiel ZZ a SZ bol pre všetky vchody a všetky byty celého objektu rozpočítavania rovnaký. Týmto rovnakým percentuálnym pomerom sa rozpočítali náklady z určeného meradla každého vchodu pre všetky byty (8 bytov) daného vchodu. Druhá firma pri výpočte P porovnala byt s najvyšším nákladom a byt s najnižším nákladom (z 8 bytov) v každom vchode samostatne. Keďže P bolo pre každý vchod iné a väčšie ako povoľuje vyhláška č. 503/2022 Z. z., zmenil sa pomer zákl. zložky (ZZ) a spotrebnej zložky (SZ) odsúhlasenej vlastníkmi tak, aby P pre každý vchod vyhovovalo vyhláške. Týmto percentuálnym pomerom ZZ a SZ iným pre každý vchod sa rozpočítali náklady z určeného meradla každého vchodu pre všetky byty (8 bytov) daného vchodu. Otázka je, či pri rozpočítaní nákladov nášho objektu rozpočítavania má byť percentuálny pomer ZZ a SZ rovnaký pre všetky vchody a byty celého objektu alebo má byť pomer ZZ a SZ iný (rozdielny) pre každý vchod (8 bytov). Ktorá firma rozpočítala náklady na teplo správne podľa vyhlášky č. 503/2022 Z. z. ?

Vo vyhláške č. 503/2022 Z. z. § 2 písm. d)  je uvedené:

"objektom rozpočítavania budova alebo časť budovy s jedným odberným miestom, viac budov s jedným odberným miestom a spoločným meraním dodaného množstva tepla alebo budova s viacerými odbernými miestami, ktorej spotreba tepla je daná súčtom údajov spotreby tepla z určených meradiel na odberných miestach; objektom rozpočítavania je aj budova s decentralizovaným zdrojom tepla,"

Definícia "objektu rozpočítavania" na ktorú sa následne vzťahuje základná zložka v citovanej vyhláške je pomerne široká a flexibilná. Dôvodom je, aby dokázala pokryť rôzne technické a stavebné konfigurácie budov, ktoré sa v praxi vyskytujú:

  • Jedna budova, jedno odberné miesto: Najčastejší prípad bytového domu.
  • Viac budov, jedno odberné miesto: Typické pre areály alebo sídliská s centrálnou kotolňou alebo jednou odovzdávacou stanicou tepla (OST).
  • Jedna budova, viac odberných miest: Veľké, často sekciovo rozdelené budovy, kde má každá sekcia (napr. vchod) vlastný fakturačný merač tepla na vstupe.
  • Budova s decentralizovaným zdrojom: Budova s vlastnou kotolňou.

Legislatíva teda poskytuje rámec, ktorý umožňuje určiť objekt rozpočítavania v rôznych situáciách. Nehovorí však explicitne, že ak má budova viacero odberných miest (napr. pre každý vchod zvlášť), musí byť každý vchod samostatným objektom rozpočítavania. Dáva možnosť, aby objektom rozpočítavania boli jednotlivé vchody ak sú samostatnými odbernými miestami a dáva možnosť aby objektom rozpočítavania bola aj celá budova, ktorej spotreba a náklad pre rozpočítavanie  je súčtom nákladov a spotrieb jednotlivých vchodov. Z pohľadu vyhlášky č. 503/2022 Z. z. sú oba prístupy v súlade s legislatívou.

Naše odporúčanie je, aby objektom rozpočítavania bol vždy objekt alebo časť objektu, ktorý tvorí z pohľadu tepelnej ochrany jeden celok.  Je to kľúčové pre spravodlivé a technicky správne rozdelenie nákladov. Tu sú hlavné dôvody:

a) Fyzikálna realita prestupu tepla

Budova, ktorá je stavebne a tepelne jedným celkom (má spoločnú strechu, spoločné základy, a jednotlivé sekcie/vchody sú oddelené len vnútornými konštrukciami), sa správa ako jeden tepelný systém. Teplo prirodzene prestupuje cez deliace steny medzi jednotlivými sekciami.

  • Príklad: Ak by ste dva vchody jedného panelového domu rozpočítavali samostatne, a v jednom vchode by obyvatelia kúrili intenzívnejšie, časť tohto tepla by prestúpila do susedného, menej vykurovaného vchodu. Obyvatelia prvého vchodu by tak v podstate "dotovali" teplo obyvateľom druhého vchodu. Tí by mali nižšiu nameranú spotrebu na pomerových rozdeľovačoch, hoci by reálne profitovali z tepla od susedov.

b) Spravodlivé rozdelenie základnej zložky (ZZ)

Ak by sa objekt rozpočítavania umelo rozdelil na menšie časti (napr. jednotlivé vchody), rozdelenie základnej zložky by bolo nespravodlivé. Krajné vchody majú oveľa väčšie tepelné straty (viac vonkajších stien) ako stredové vchody. Pri rozpočítavaní za celú budovu ako jeden tepelný celok sa tieto straty solidárne a spravodlivo rozdelia medzi všetkých vlastníkov v rámci spoločnej základnej zložky.

Záver

Stanoviť ako objekt rozpočítavania celú budovu, ktorá je jedným tepelným celkom, je jednoducho technicky a logicky najsprávnejšie riešenie. Zohľadňuje to reálne fyzikálne vlastnosti budovy a zamedzuje špekuláciám a nespravodlivostiam, ktoré by vznikli pri umelom delení.